Na Slovensku nájdeme mnoho opustených miest, ktoré kedysi pulzovali životom. Jedným z najpôsobivejších je bezpochyby liečebný dom Slovensko na Sliači – tiché torzo zašlej slávy kúpeľníctva.
Sliač, známy svojimi liečivými prameňmi a krásnou prírodou, bol dlhé desaťročia vyhľadávanou destináciou pre rekreáciu a liečbu. Liečebný dom, postavený v medzivojnovom období, patril k architektonickým skvostom. Funkcionalistický štýl, veľkorysé priestory a noblesná atmosféra mu zabezpečili povesť jedného z najmodernejších liečebných zariadení v strednej Európe.
Dnes však tento areál pôsobí skôr ako kulisa z post-apokalyptického filmu. Rozbité okná, grafity, zarastené chodníky a ticho, ktoré pôsobí až znepokojivo. Hoci miestni obyvatelia a pamätníci stále spomínajú na časy, keď sa tu prechádzali pacienti a ozýval sa smiech detí, realita je iná – chátrajúca budova čaká na svoje nové využitie alebo definitívny zánik.
Pre milovníkov urbexu je toto miesto ako stvorené – ponúka jedinečný pohľad do minulosti, ale aj pripomenutie toho, ako ľahko môžu kedysi významné stavby upadnúť do zabudnutia.
Opustený liečebný dom na Sliači tak ostáva mementom doby, kedy liečivá voda a architektonická krása išli ruka v ruke. Možno raz opäť ožije – zatiaľ však mlčí a čaká.
Nemocnica, ktorá kedysi pulzovala životom, je dnes tichým miestom zabudnutia. Echo krokov sa odráža od spadnutých stropov a rozbitých okien. Niekde medzi pavučinami visia staré lekárske záznamy a plagáty s upomienkami na preventívne vyšetrenia. Prechádzka po týchto priestoroch je zvláštna kombinácia fascinácie a smútku. Je to pripomienka času, keď tu ľudia bojovali o [...]
V srdci jednej z najkrajších oblastí Dunajského ohybu sa nachádza monumentálna, no nikdy nedokončená stavba – hotel Hilton Vyšegrád. Tento projekt mal byť symbolom luxusu a prestíže, s ambíciou ponúknuť 5+1 hviezdičkové ubytovanie, moderné reštaurácie, bazény a spoločenské priestory. Začiatky vyzerali sľubne, investície dosahovali miliardy forintov, no hospodárska [...]
V srdci Slovenska, neďaleko dedinky Hodruša-Hámre, sa týči tichý svedok priemyselnej minulosti – opustená fabrika Sandrik. Kedysi pulzujúce centrum výroby príborov a strieborného riadu, dnes už len chátrajúce ruiny, ktoré však stále dýchajú históriou a lákajú dobrodružných duchov aj milovníkov urbexu. Zlatá Éra Sandriku Sandrik, založený už v roku 1895, bol [...]
Tvoja tupohlavosť sa nezaobíde bez radikálnej... ...
ďalší Debilag ...
Asi nie. Najprv boli súdruhohohovia, až po... ...
Píše predsa o privatizácii komunistami, teda... ...
Debilag, za komančov to fungovalo. ...
Celá debata | RSS tejto debaty