Na Slovensku nájdeme mnoho opustených miest, ktoré kedysi pulzovali životom. Jedným z najpôsobivejších je bezpochyby liečebný dom Slovensko na Sliači – tiché torzo zašlej slávy kúpeľníctva.
Sliač, známy svojimi liečivými prameňmi a krásnou prírodou, bol dlhé desaťročia vyhľadávanou destináciou pre rekreáciu a liečbu. Liečebný dom, postavený v medzivojnovom období, patril k architektonickým skvostom. Funkcionalistický štýl, veľkorysé priestory a noblesná atmosféra mu zabezpečili povesť jedného z najmodernejších liečebných zariadení v strednej Európe.
Dnes však tento areál pôsobí skôr ako kulisa z post-apokalyptického filmu. Rozbité okná, grafity, zarastené chodníky a ticho, ktoré pôsobí až znepokojivo. Hoci miestni obyvatelia a pamätníci stále spomínajú na časy, keď sa tu prechádzali pacienti a ozýval sa smiech detí, realita je iná – chátrajúca budova čaká na svoje nové využitie alebo definitívny zánik.
Pre milovníkov urbexu je toto miesto ako stvorené – ponúka jedinečný pohľad do minulosti, ale aj pripomenutie toho, ako ľahko môžu kedysi významné stavby upadnúť do zabudnutia.
Opustený liečebný dom na Sliači tak ostáva mementom doby, kedy liečivá voda a architektonická krása išli ruka v ruke. Možno raz opäť ožije – zatiaľ však mlčí a čaká.
V srdci Slovenska, neďaleko dedinky Hodruša-Hámre, sa týči tichý svedok priemyselnej minulosti – opustená fabrika Sandrik. Kedysi pulzujúce centrum výroby príborov a strieborného riadu, dnes už len chátrajúce ruiny, ktoré však stále dýchajú históriou a lákajú dobrodružných duchov aj milovníkov urbexu. Zlatá Éra Sandriku Sandrik, založený už v roku 1895, bol [...]
Na mapách ju už takmer nenájdete. Názov tejto malej osady zanikol rovnako, ako jej príbehy. Ale my sme ju našli – ukrytú medzi lesmi, zabudnutú, tichú, a predsa nesúcu stopy minulosti, ktorá vyvoláva viac otázok než odpovedí. Čo sa tu vlastne stalo? Prečo ju ľudia opustili? Vo vzduchu viselo zvláštne napätie. Nepadlo ani slovo. Každý z nás vnímal, že toto miesto má [...]
Kedysi tepúce srdce stredného Slovenska, fabrika, ktorej meno bolo synonymom prosperity a zamestnanosti, dnes mlčí. Jej obrovské haly zívajú prázdnotou a jediné zvuky, ktoré sa v nich ozývajú, sú tie, ktoré prináša vietor prefukujúci cez rozbité okná. V tieni tohto industriálneho gigantu, skryté pred zrakmi náhodných okoloidúcich, sa nachádza miesto, ktoré rozpráva svoj [...]
"Príklad Ukrajiny ukazuje, že likvidácia Leninových pomníkov je začiatkom neonacistického prevratu a otvorenej rusofóbie," uviedla poslankyňa Anželika Glazkovová.
Tvoja tupohlavosť sa nezaobíde bez radikálnej... ...
ďalší Debilag ...
Asi nie. Najprv boli súdruhohohovia, až po... ...
Píše predsa o privatizácii komunistami, teda... ...
Debilag, za komančov to fungovalo. ...
Celá debata | RSS tejto debaty