
Kedysi tepúce srdce stredného Slovenska, fabrika, ktorej meno bolo synonymom prosperity a zamestnanosti, dnes mlčí. Jej obrovské haly zívajú prázdnotou a jediné zvuky, ktoré sa v nich ozývajú, sú tie, ktoré prináša vietor prefukujúci cez rozbité okná. V tieni tohto industriálneho gigantu, skryté pred zrakmi náhodných okoloidúcich, sa nachádza miesto, ktoré rozpráva svoj vlastný, rovnako tichý príbeh – opustené zdravotné stredisko.

Vstúpiť do tohto miesta je ako prekročiť prah do inej dimenzie. Čas sa tu zastavil v momente, keď posledný pacient opustil čakáreň a posledný lekár zhasol svetlo v ambulancii. Vzduch je ťažký, presýtený prachom a pachom staroby, ale zároveň v ňom cítiť aj jemné, neviditeľné ozveny ľudských osudov. Tu sa liečili boľavé chrbty unavených robotníkov, tu sa ošetrovali porezania a popáleniny, tu sa dávala nádej na uzdravenie.

Opustené chodby a ambulancie sú svedkami nespočetných príbehov. Príbehov o bolesti, o nádeji, o úľave. Dnes je tu len ticho, ktoré však kričí hlasnejšie než akýkoľvek hluk. Kričí o zmiznutej prosperite, o ľudských životoch, ktoré boli navždy spojené s touto fabrikou a jej zdravotným strediskom. Je to ticho, ktoré núti zamyslieť sa nad pominuteľnosťou a nad tým, ako rýchlo sa môžu zmeniť kedysi pulzujúce miesta na prázdne škrupiny minulosti.

Navštívili ste niekedy podobné opustené miesta? Aký pocit vo vás vyvolali? Podeľte sa o svoje skúsenosti v komentároch.
Celá debata | RSS tejto debaty